Záhadné vetulikólie sú nám bližšie, ako si myslíte

Počas kambrickej explózie došlo k rozvoju veľkého množstva telových plánov (tzv. Baupläne) mnohobunkových živočíchov. Viaceré čudá („oddballs“ podľa Goulda) sa za niekoľko posledných dekád podarilo úspešne zaradiť do príbuzenstva dnes prekvitajúcich skupín. O skutočnej identite niektorých sa však stále vedú búrlivé diskusie.

Nesonektris aldridgei podľa Katriny Kenny.

Jedným z takých orieškov je aj skupina Vetulicolia. Pôvodne bola pokladaná za článkonožce, ktorých pancier (karapax) pozostávajúci pozdĺžne z dvoch častí dopĺňal článkovaný zadoček (abdomen). Končatiny sa však nikdy nenašli a neskôr boli na „pancieri“ objavené žiabrové štrbiny a v „zadočku“ endostyl. To napovedalo, že nepôjde o článkonožca, ale skôr o zástupcu kladu druhoústovcov (Deuterostomia). Nejednoznačné výsledky analýzy publikované v roku 2007 problém ešte skomplikovali. Podľa nich boli vetulikólie príbuzné buď rypáčikovcom (Kinorhyncha) alebo plášťovcom (Tunicata).

Keďže rypáčikovce sú zástupcami prvoústovcov (Protostomia) a plášťovce zase druhoústovcov, horšie interpretovateľné výsledky sa snáď ani nedali čakať. Neskoršie práce síce poukázali na zaradenie vetulikólií do druhej skupiny, rigorózna analýza však chýbala. Našťastie sa po mnohých rokoch od prvého opisu vetulikólií v roku 1987 situácia postupne vyjasňuje. Minulého roku totiž vyšla štúdia pod vedením Diega García-Bellidu, ktorej záver hlása blízke príbuzenstvo vetulikólií a plášťovcov. Štúdia okrem opisu novej vetulikólie z kambria Austrálie prezentuje aj výsledky fylogenetickej analýzy s jednoznačným výsledkom.

Fylogenetická analýza kolektívu García-Bellidu.

Vetulikólie teda tvoria klad spolu s dnešnými plášťovcami, ktoré sa považujú za najbližšie príbuzenstvo stavovcov vrátane človeka. Plášťovce zahŕňajú tri skupiny, z ktorých ascídie (Ascidiacea) a salpy (Thaliacea) majú chordu len v larválnom štádiu, pričom dospelé ascídie majú sudovité telo a žijú prisadnutým spôsobom života. Salpy žijú voľne ako súčasť planktónu spolu s treťou skupinou vršovkami (Larvacea), ktoré si zachovávajú chordu po celý život. Chorda vystužuje telo a hrá významnú úlohu pri pohybe. Pelagické plášťovce vrátanie lariev ascídií ju majú iba v zadnej časti tela, čo zodpovedá aj novo opísanému druhu Nesonektris aldridgei z kambrických usadenín Austrálie (Emu Bay Shale Konservat-Lagerstätte). Ten predstavuje typickú vetulikóliu: ide o zvláštny súdočkovitý organizmus bez očí a končatín, ktorý sa pravdepodobne živil filtrovaním morskej vody.

Analýza kolektívu García-Bellidu podporila už dlho predpokladanú monofýliu Olfactores (kladu tvoreného skupinami Tunicata a Vertebrata). Vyplýva z nej, že spoločný predok plášťovcov a stavovcov bol voľne žijúcim tvorom s hrubou kutikulou, veľkým filtračným košom v prednej časti tela a s článkovanou zadnou časťou vystuženou chordou. Slávny kopijovec zo skupiny Cephalochordata sa zdá byť už nadobro vyškrtnutý z blízkeho príbuzenstva stavovcov: šepkajú o tom už aj fosílie. Jeho miesto zaujali zástupcovia Urochordata, kam od minulého roku zaraďujeme aj kambrické vetulikólie.

  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

Matúš Hyžný

Geolog a paleontolog, projektový pracovník v Naturhistorisches Museum ve Vídni a vědecký pracovník na Přírodovědecké fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě. Zabývá se korýši ze skupiny desetinožců (Decapoda).

Napsat komentář