Potravné návyky „vodných škorpiónov“

Vyhynuté eurypteridy, často trochu zavádzajúco označované ako „vodné škorpióny“, sú jednou z hlavných skupín klepietkavcov (Chelicerata). Významným kladom v rámci eurypteridov sú kozmopolitné pterygotidy, ktoré našu planétu obývali počas silúru a devónu. Charakterizujú ich tri veľké veci: 1) veľké telesné rozmery, 2) obrovské dopredu smerujúce chelicery a 3) veľké oči. Bežne boli interpretované ako aktívne predátory s výborným zrakom. Najnovšia štúdia kolektívu okolo Victorie E. McCoy z Yaleskej univerzity ukázala, že je to celé trochu zložitejšie.

Eurypterid Pterygotus.

Autori štúdie vyhodnotili ostrosť zraku a stavbu chelicer niekoľkých druhov pterygotidných eurypteridov, a konštatovali, že sa spôsobom života medzi sebou značne líšili. Ostrosť zraku (visual acuity) závisí od počtu šošoviek a od veľkosti medziomatidiálneho uhla (t.j. uhla medzi optickými osami navzájom susediacich šošoviek). Morfológia chelicer pterygotidov pravdepodobne odráža potravné nároky, pričom chelicery (klepietka) vybavené veľkými klepetami (pozor! klepietko nie je klepeto!) naznačujú aktívneho predátora. Chelicery poznáme u 14 druhov eurypteridov, u šiestich z nich možno analyzovať aj zrak.

Obrie taxóny Jaekelopterus a Pterygotus s dĺžkou tela až 2,5 m mali robustné chelicery vybavené silnými klepetami, veľký počet šošoviek a malý medziomatidiálny uhol. Porovnateľné množstvo šošoviek mali o polovicu menšie Erretopterus a Slimonia, ich medziomatidiálny uhol však bol o niečo väčší. Ostrosť zraku u veľkých druhov taxónu Acutiramus sa menila s rastom, pričom väčšie jedince mali slabší zrak.

Výsledky teda podporili už dávnejšie formulovanú hypotézu, že pterygotidy neboli uniformne obrovské aktívne predátory, ktoré neskôr vyhynuli dôsledkom kompetície zo strany raných stavovcov. Namiesto toho boli bazálne eurypteridy (Erettopterus) generalistami a neskoršie formy sa špecializovali nielen na aktívnu predáciu (Jaekelopterus, Pterygotus) ale aj na predáciu zo zálohy v slabšom svetle či zdochlinárstvo (Acutiramus).

  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

Matúš Hyžný

Geolog a paleontolog, projektový pracovník v Naturhistorisches Museum ve Vídni a vědecký pracovník na Přírodovědecké fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě. Zabývá se korýši ze skupiny desetinožců (Decapoda).

Napsat komentář