Objavená najstaršia krabia larva

Desaťnožce (Decapoda) sú evolučne jednou z najúspešnejších skupín mnohobunkových organizmov. Tvoria mimoriadne diverzifikovanú skupinu článkonožcov (Arthropoda), ktorej zástupcovia obývajú plytké oblasti kontinentálnych šelfov ale aj dná hlbokých morí a oceánov. Nájdeme ich aj v riekach a jazerách, viaceré sa prispôsobili životu na suchej zemi a niektoré dokonca obývajú jaskynné systémy či zliezajú stromy.

Najstaršia krabia larva (Foto: Haug/LMU/Nature Communications).

Kvôli svojmu obrovskému hospodárskemu významu bolo desaťnožcom venovaných viac neontologických prác, než ktorejkoľvek inej skupine kôrovcov (Crustacea). Paleontológov špecializujúcich sa na túto skupinu je výrazne menej ako neontológov, na druhej strane od sedemdesiatych rokov minulého storočia možno pozorovať výrazný vzostup paleontologického záujmu v tejto oblasti, pričom skutočný „boom“ v štúdiu fosílnych desaťnožcov nastal v deväťdesiatych rokoch a trvá dodnes. Niekedy sa dnešná doba právom označuje ako zlatý vek dinosaurích objavov. Z pohľadu paleontológie článkonožcov by sa dalo to isté povedať o desaťnožcoch. Žijeme v období vzrušujúcich objavov, ktoré nám pomáhajú pochopiť evolučnú úspešnosť desaťnožcov a krabov zvlášť.

Minulý týždeň publikoval tím manželov Haugových z mníchovskej Ludwig-Maxmilians-Universität v spolupráci s Prírodovedným múzeum v Los Angeles fantastický objav najstaršej krabej larvy. Jej fosília pochádza zo slávnych solnhofenských vápencov, ktoré okrem iného poskytli aj všetky exempláre archeopteryxa. Kraby (Brachyura) sú druhovo najpočetnejším kladom desaťnožcov a ich evolučné korene siahajú do skorej jury. K diverzifikácii krabov však došlo až neskôr v priebehu kriedovej periódy, pričom ich rozvoj prebieha dodnes. Ich evolučná úspešnosť môže byť priamo závislá od larválneho vývinu, ktorý zahŕňa dve špecializované formy: zoeu a megalopu. A práve najstaršiu zachovanú megalopu podrobne opisuje štúdia manželov Haugových a Joela Martina. Moderné dokumentačné technológie umožňujú na centimetrovej fosílii rozoznať množstvo úžasných detailov vrátane jednotlivých tŕňov nepresahujúcich dĺžku desatiny milimetra.

Zhruba 150 miliónov rokov stará krabia larva vykazuje množstvo moderných znakov, ktoré sú na nerozoznanie od zástupcov dnešných skupín s neporovnateľne mladším fosílnym záznamom. Je teda zrejmé, že kraby už na začiatku svojej „evolučnej kariéry“ disponovali pomerne modernými larvami. Z toho okrem iného vyplýva, že dnešné skupiny primitívnych krabov majú larvy, ktoré sú výrazne odvodenejšie, než sa predpokladalo.

  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

Matúš Hyžný

Geolog a paleontolog, projektový pracovník v Naturhistorisches Museum ve Vídni a vědecký pracovník na Přírodovědecké fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě. Zabývá se korýši ze skupiny desetinožců (Decapoda).

Napsat komentář